Viki (neoverený zákazník)
Ruža a bodliak - "oddaní až do konca"
Po prečítaní tohto románu od Laury Frantz som rozmýšľala, prečo nemôžem dať päť hviezdičiek, napriek tomu, že kniha obsahuje všetko, čo dobrý historický román musí mať a napriek tomu, že kniha bola zaradená medzi finalistou ceny Christy Awards 2023. Názov knihy korešponduje s vojenskými nepokojmi, ktoré prebiehali medzi Anglickom a Škótskom a hlavní hrdinovia napriek nenávisti, ktorá medzi Angličanmi a Škótmi vládla, dokázali nájsť k sebe cestu a zaľúbiť sa. Kniha sa rozbieha pomaly, trvalo cca 100 strán, než som sa dostala do deja. Na začiatku knihy sa objavila „pivničná reštaurácia“, čo začiatkom 18 storočia neexistovala, no v knihe sa potom objavil hostinec a zájazdný hostinec. Myslím si, že to asi bola „mylka“ prekladateľky, ale pozastavila som sa nad tým. Pri čítani tejto knihy sa mi stalo, to čo pri čítaní Večného puta. Pritom tieto knihy majú spoločné, že autorka čerpala z histórie svojej rodiny a Škótska. Na obe knihy sú výborné recenzie, ale pre mňa to až také výborné nebolo. Rozmýšľala som, čím to asi je. Akosi som tej veľkej láske medzi hrdinami neuverila. To isté sa mi stalo s Večným putom. Pre mňa zostáva najobľúbenejšia kniha od autorky Boj o srdce Morrow Littleovej. Od tej som sa neodtrhla. Tu sa mi stávalo, že som sa do čítania v niektorých pasážach musela nútiť. Pritom rozhovory medzi hlavnými hrdinami boli vtipné, zábavné. Hrdinovia vykreslení takí, akí by v tej dobe mali byť. Žena jemná, veriaca, napriek tomu hrdá na svoj pôvod, bojujúca o svoju hrdosť, vzdelaná, ovládajúca viacero jazykov. S hrdosťou znášajúca svoj údel, väzenie. Muž vojak, bojujúci za svoje práva, ochránca a nápomocný ženám, ktoré sa ocitli v neľahkej situácii. Napriek tomu, to čo malo medzi nimi vzniknúť -puto lásky, ma nepresvedčilo. I to, že v čase odlúčenia ako mysleli na seba, autorka to tam viackrát spomenula, ale necítila som to s nimi. I list, ktorý žena mužovi v čase odlúčenia napísala, nepôsobil. Žena v tej dobe by ho asi formulovala inak. No napriek tomu musím povedať, že autorka si dala záležať na napísaní románu, držala sa historických faktov, názov knihy veľmi výstižný, veľmi pekné a trefné citáty pred každou kapitolou. Dokonca použila motto jej rodu, z ktorého pochádza : „Oddaní až do konca“. Každopádne sa kniha môže páčiť milovníkom historických románov a obdivovateľom „clean books“.