Spomedzi štyroch kníh od autorky, ktoré som prečítala, ma táto jej z prvých kníh, u nás výjdená v tomto roku, zaujala najviac. Veľmi milo ma prekvapila. Toľko superlatív na Večné puto alebo Čipkárku a mňa pri čítaní trochu sklamali. Pri čítaní som mala pocit, že tá láska medzi protagonistami je umelo priživovaná a nie je skutočná a uveriteľná. V tejto knihe naopak sa postupne vývíja a prehlbuje a úplne som jej to uverila. Veľmi pekný príbeh, veľa zo zvykov života indiánov, kmeňa Šonijov, i historických represálii, i života v koloniálnej Amerike. Veľmi živo vykreslený život vtedajšej dobe, nažívanie medzi kolonizátormi a indiánmi, a to tak, že pri čítaní som mala pocit, že sa mi v mysli premieta obrazový film. Kniha sa čítala sama, nemohla som sa dočkať záveru a po jej dočítaní mi prišlo smutno, že už sa skončila. Teším sa, že snáď spomedzi ďalších kníh tejto autorky nájdem znovu takéto očarujúce prekvapenie. Knihu vrelo odporúčam.