Počas čítania:Zmarené dobro od Adriany Trigiani vás chytí za srdce. Príbeh má pomalší rozbeh, ale musíme spoznať hlavné postavy. Keďže sa v knihe prelína súčasnosť a minulosť, postáv je viac… v kostiach cítim, že tento príbeh z hlavy nevyženiem ešte dlho…
Po dočítaní:Opäť sa mi potvrdilo, že moje kosti neklamú. Naozaj som osudy rodiny šperkárov a ich známych nedostala z hlavy pár dní. Áno, autorka sa nezamerala len na hlavné postavy, silné ženy (a mužov ich života), ktoré si museli prežiť “to svoje”, oboznámila nás s osudmi postáv z obdobia vojny.
Kniha je rozdelená do troch častí. Tvrdiť, že jedna je lepšia ako druhá, je blbosť. Adriana rozpráva príbeh staručkej osemdesiatničky Mateldy, o jej detstve sa toho veľa nedozvieme, pretože Matelda svojej vnučke chce rozpovedať históriu rodiny. Začne teda odovzdávať spomienky svoje a svojej mamy Domenicy vnučke Anine. Je to strhujúce čítanie. Nie akčné, ale presne také, ktoré vás vtiahne do deja, kedy žijete životmi postáv a musíte si ich obľúbiť, smútiť s nimi nad hrami vyššej moci, alebo byť plní očakávania ďalším vývojom udalostí a akými cestičkami sa postavy vyberú.
Tento historický román sa okrem rodiny Cabrelliovcov venuje aj skutočným udalostiam, ktoré sa stali počas 2. sv. vojny a aký dopad to malo najmä na Talianov, Francúzov a Britov Škótov. Emócie s vami zaručene zalomcujú, a to rovnako v linke zo súčasnosti. Kniha je nádherná už po vizuálnej stránke a srdceryvný príbeh je obohatený aj o krásne myšlienky o živote a zmarenom dobre. Je tu badať generačné rozdiely, rozchádzajúce sa názory, konflikty medzi rodinnými príslušníkmi, ale aj vzájomnú lásku, odpúšťanie a veľkú múdrosť. Nemôžem inak, len vám Zmarené dobro odporučiť.