Barbora (neoverený zákazník)
Pani Jazera je poslednou časťou Zaklínača od Sapkowskeho, ktorú som dlho odkladala. Opäť sa dej oveľa viac sústreďuje na Ciri, preto sa čítanie zo začiatku vlieklo. Musela som sa dostať do obrazu, bolo tam veľa nových postáv, dej preskakoval z jedného času do druhého. Čo však nemení nič na tom, že Sapkowski je Pán spisovateľ a budem ho obdivovať ešte dlhé roky.
Ciri mi ako postava veľmi nesadla, v jednej chvíli sa správala ako malé dievča, inokedy ako dospelá žena, niekedy sa mi jej činy pozdávali, častokrát nie a nechápala som ju. Postupne som si k nej však našla svojský vzťah a v istých momentoch ju mám aj rada.
Na celej sérii ma najviac mrzelo, že Geralt nie je hlavná postava ako som si spočiatku myslela a v tejto časti sa dokonca objavil až v druhej polovici (a to si zoberte, že kniha má skoro 600 strán).
Potom som sa už na čítanie tešila, pretože vždy, keď bol on aj s Blyskáčom a celou družinou na scéne, akosi to rýchlo odsýpalo a nestíhala som spracovávať. Preto by som uvítala viac ich dejovej línie než Cirinej či vojenských línií, pri ktorých som sa často strácala. Vojna s takým kráľovstvom s takým kráľom proti tomu panovníkovi. No poviem, že som z toho mala riadny guláš.
Pani Jazera je naozaj dokonalou záverečnou časťou, pretože som sa neraz smiala, čudovala a obávala som sa momentu, keď sa rozlúčim s hrdinami. Na konci som zostala v šoku, poplakala si, ale napokon aj usúdila, že to tak malo byť a celej sérii to dodalo správny podtón. Už teraz viem, že Zaklínača som nečítala poslednýkrát, nakoľko mi postavy prirástli k srdcu a takisto som určite prehliadla veľa detailov či mien, ktorých mala séria neúrekom. Za mňa opäť jedno z úžasne prepracovaných fantasy diel.