Emília (neoverený zákazník)
Nové postavy. Nové prostredie. Tak krásne popísané, že som si všetko tak živo predstavila, ako by som sa ja sama prechádzala po chodbách La Pavony, pomedzi tie umelecké diela, pomedzi obrazy, najmä tie od Tajomného umelca.
Adelina, ktorá v múzeu pracuje, miluje svoju prácu a je spokojná so svojím životom. Bola skvelá postava, oddaná, zásadová, milujúca, keď bolo treba, vedela si aj dupnúť.
Ale bola aj ako také nevinné biele maliarske plátno, ktoré len čakalo na to, kým naň ten správny maliar nanesie tie správne farby.
Andres vstupuje do príbehu veľmi nečakane, po udalosti, ktorá otrasie Adelininym nie iba pracovným svetom. A to ako syn majiteľa múzea, o ktorom Adelina vôbec netušila. Všetko malo ale svoj dôvod.
Bol taký tvrdohlavý. Taký nepredvídateľný. Práve pri ňom som sa veľa nasmiala, lebo jeho hlášky boli naozaj výborné. Hlavne keď nedbal na pravidlá a šplechol hocikedy hocičo. Ale išiel si za svojím cieľom.
Takmer do poslednej chvíle čakáme na odhalenie niektorých vecí. Visia vo vzduchu, ale stačí len pár slov a všetko do seba zapadne. Napriek tomu, že niečo z toho bolo aj smutné, ten zvyšok to vyvážil.
Pomaly rodiaci sa zakázaný vzťah, odhaľovanie minulosti, doberanie a podpichovanie, skvelá chémia, ktorej sa niektorí bránia, no napokon prekvapia nielen nás, ale aj sami seba. ??
Milujem ako sa príbehy a postavy dokážu krásne prepletať. A Miška nám tu zakomponovala do deja postavy, ktoré potešia nejednu čitateľku jej príbehov.
Aj tu máme totiž postavy, s ktorými sme sa už stretli v minulosti a je také krásne vidieť, ako sa im darí.
Nádherný vizuál knihy, nádherný príbeh. ??
Tak čo? Necháte sa zlákať? ??