Príbeh Avy a Alexa sa odohráva na 320 stranách a už v prvej kapitole medzi postavami funguje chémia, aj keď si toho veľa nepovedia. Niežeby Ava nechcela. Ona je totiž v spoločnosti rada. Zbožňuje ľudí, fotografovanie, svoje priateľky, brata a žltú farbu. Je ako slniečko a je ťažké nemať ju rád. Kdežto Alex… ach, Alex. Navonok je ako starý dudroš. Skúpy na slovo, odmeraný, arogantný a čertovsky inteligentný, čo mu je aj na škodu, keďže si pamätá každú chvíľu svojho života. Je to dar, či prekliatie? V každom prípade, aj jeho chytrá hlavička mu zabezpečila život, v ktorom slovo nedostatok neexistuje. Alex je sirota, jediným príbuzným mu je strýko, otcov brat. Dôvod, prečo je Alex voči ľuďom chladný, je jeho srdce. Bude stačiť žiara Avinho srdca, aby sa to jeho ľadové rozmrazilo?
V knihe je hneď niekoľko zlomových momentov. Ava a jej minulosť, Alex a jeho minulosť, Ava a jej expriateľ, Alex a jeho kamarátka s výhodami, strýko, Avin otec… či už každý sám za seba alebo spolu, museli čeliť kadejakým prekážkam a osobným výzvam.
Autorka servíruje všetko pekne postupne, či už vzťah medzi postavami, zápletky a zvraty… nič nie je unáhlené, všetko sa deje akosi plynulo z daných situácií. Musím priznať, že niektoré dramatické momenty boli a la nadvihnuté obočie, niektoré zvraty predvídateľné, no vôbec mi to neprekážalo, pretože autorka ma vcucla do deja a nepustila. Napäto som listovala(mojím slimačím tempom) až k záveru… lebo… chcete vedieť, či je koniec taký aký chcete, alebo sa autorka rozhodne vytrieť vám kocúra…