Opäť kniha slovenskej autorky, od ktorej som doposiaľ nič nečítala. Ako inak, robila som veľkú chybu, že som po jej knihách nesiahla oveľa skôr. Jej štýl je perfektný, jednoduchý, pútavý…
Síce ma knižka nevtiahla do deja od prvých strán, neskôr som ju už nevedela z rúk pustiť. Na začiatku spoznávame Júliu. Mladú ženu, ktorá ešte v detstve prišla o oboch rodičov,nemala možnosť ich spoznať ani si ich zapamätať. Všetko čo o nich vie,je z rozprávania tety,jej muža a bratranca,s ktorými vyrastala. Pre mňa prišiel veľký zlom v momente keď Júliu našiel francúzsky detektív. Od tejto chvíle som sa nevedela odtrhnúť od knihy, a to som nebola ani v jednej tretine príbehu. Väčšia časť knihy je písaná z pohľadu Júliinej starej mamy, čo autorka zvládla perfektne. Dokonale sa preklenula z prítomnosti, do minulosti, 20. a 40. rokov minulého storočia... Vďaka tejto Michaelinej prepracovanej linke príbehu sa Júlia dozvie všetko o svojej minulosti a predkoch bez toho, aby sa s niekým z rodiny svojej matky stretla. Dozvie sa,prečo jej mama ušla do komunistického Československa z nekonvenčného Paríža. Prečo ako jediné dieťa ušla od svojej matky. No hlavne sa dozvedáme to, kým bola Júliina stará mama Dine. Autorka sa snažila stručne a zároveň veľmi jasne poukázať nato ako sa aristokratka dostala do kabaretu. Bola známa v celom Paríži. Osud však zariadil aby sa počas druhej svetovej vojny ocitla v nacistickom Berlíne. Bola svedkom a priamym účastníkom hrôz, z ktorých mi behali zimomriavky po celom tele. Hajduková neuveriteľne skombinovala fiktívne postavy s historickými postavami tej doby. Hlavná hrdinka Dine sa osobne stretla nielen s Hitlerom, Evou Braunovou či manželmi Goebbelsovcami a ich deťmi, ale aj osobnosťou ako Coco Chanel! S Dine som prežívala radosť, sklamanie, bolesť, obavy, strach, zimu a hlad, opovrhovala som dobou,v ktorej jej nebolo dopriate vychutnať krásy a dary života…
Prečítajte si knihu Tanečnica a Papillon Noir sa vám zaručene vryje do srdca!