Kristína (neoverený zákazník)
Fikcia alebo skutočnosť? Túto otázku predkladá sám autor vo všetkých jeho knihách. Nie je potrebné nadmerne rozmýšľať, pretože tak ako v predchádzajúcich troch Šloserovkách aj tu píše napínavo, autenticky, presne tak, že čitatelia veria každej vyslovenej vete z úst niektorej z postáv…
Čo odhaľuje Spolok Judášov?
Jekel, údajne nevinne odsúdený človek vyjde po rokoch z basy. Je hrozbou pre ministra vnútra, pretože mal v skrinke nalepený jeho ksicht s dokresleným terčom na hlave a vytvorenými odkazmi. Spolu s ďalším mužom…
Tvrdý hneď rieši POPČ a to sledovanie osoby Jekela, aby zabránil možnému útoku na ministra vnútra.
Tak ako je už zvykom, Tvrdý neostáva nepovšimnutý a musí čeliť obvineniu, ktorým sa ho chcú niektorí na čele s Liborom Kasperom zbaviť… Hrajú naozaj špinavú hru!
A v neposlednom rade je tu mafiánska rodina, ktorá rieši svoje veci a keď už dôjde k samotným trestným činom na scénu nastupuje polícia…
Zas a znovu autor poukazuje na nezriedkavé postupy OČTK, odhaľuje prácu čestného policajta, ktorá je o to ťažšia ak ju chce robiť správne. Vykresľuje rodinu, ktorá nemá čo do úst, ale hlavne, že iní si užívajú svoj luxus…
“Vzhľadom na predpokladaný objem peňazí si každý príde na svoje, nikto nebude stratový, samozrejme, okrem štátnej pokladnice. Tá však nemala dna, pretože keď jej hrozilo vyprázdnenie, politici rozhodli o zvýšení štátneho dlhu.”
Čo dodať? Aj táto kniha môže prispieť k tomu, aby sme si my, ako spoločnosť a národ slovenský, prestali len tak nečinne nadávať. Treba čítať Šloserovky a pri nich hladať odkazy aj medzi riadkami… Alebo ostať vo svojej rovine fikcie.
“Sme národ holubičí a necháme si srať na hlavu, až kým sa v tých sračkách, ktorými nás zderáci kŕmia, neutopíme.”
Peter je jeden z autorov, ktorý aj napriek svojim nepriateľom sa nebojí pomenovať veci tak ako sú. A ja ho za to obdivujem. Navyše, milujem jazyk, akým píše…
Tak čo, idete do toho?!