Beáta (neoverený zákazník)
,,Moje druhé ja do mňa búšilo päsťami, no podvedomie s ním chcelo stráviť nejaký čas, aby sa vedomie mohlo popýtať na piatkovú noc. Od Mišky Zamari to je prvá kniha, ktorú som čítala, recenzie boli vcelku dobré, ale aj tak som nevedela, čo od nej očakávať. Začítala som sa s veľkým záujmom, ale už som bola na šesťdesiatej strane a ja som mala pocit, že sa príbeh voľajako vlečie, že sú v ňom zbytočné naťahovačky a stále sa nič nedeje. V prvej tretine knihy som si povedala, že som na takýto príbeh zrejme stará (mám 37) a možno by vyhovoval mladším ročníkom. V druhej tretine už došlo k zopár zvratom a našla som tam aj celkom zaujímavé názory, ale až v poslednej tretine som si povedala: ,,Toto je ono. Konečne som sa prepracovala k zaujímavému príbehu, dynamike a hltala som stranu za stranou, nech viem, ako sa príbeh skončí. Ale on sa neskončil. Uff, našťastie mám doma všetky knihy zo série, pretože inak by som si povedala, že to nemalo zmysel knihu čítať. Mňa práve posledná tretina knihy presvedčila o tom, aby som pokračovala v čítaní príbehu v ďalších knihách, na čo sa teším a mám tušenie, že tam už nájdem viac dynamiky. V knihe som našla aj nejakú tú hrúbku, ale celkovo v nej bolo na moje počudovanie málo gramatických chýb. Zrejme som zvyknutá na viaceré :) Dávam tri hviezdičky, zvyšné si nechávam na ďalšie časti :)