Monika (neoverený zákazník)
Alain Mabanckou vo svojom diele Rozbitý pohár špecifickým spôsobom vykreslil atmosféru konžského baru a jeho zákazníkov. Útla knižka, písaná ako prúd myšlienok, krčmových rečí, keď vám už v žilách koluje nejaké to promile, je mozaikou tragických a tragikomických príbehov stratených existencií, ktoré v bare spisuje do zošita miestny štamgast, Rozbitý pohár, a ako jeho meno naznačuje, tiež nemá na ružiach ustlané.
Ak by ste sa náhodou pri čítaní zamýšľali, “čo je toto za chaos, bordel, zmätok, konglomerát nespisovnosti, za ríšu znakov, za tliachanie, tento pád na dno beletrie, čo je to za kotkodákanie zo zadného dvora, dá sa to vôbec brať vážne, kde to má začiatok a kde koniec, dočerta”, Rozbitý pohár by vám šibalsky odpovedal “ten chaos je život, len vojdite do môjho brlohu, je tu hniloba, odpadky, takto vidím život ja, vaša literatúra, to sú projekty úbohých panákov, ktoré majú uspokojiť ďalších panákov…”
Nie sú to však len úprimné zápisky o alkoholikoch, o chudobe a nešťastných černochoch, v románe sa autor pokúša ísť hlbšie a naráža na príčiny závislosti, na to, ako málo niekedy stačí, aby sa život zmenil na peklo, ako ľudia zúfalo túžia po uznaní, že je to pre mnohých rovnako návyková droga ako alkohol.
Do textu autor šikovne zakomponoval obrovské množstvo narážok a odkazov na literatúru, umenie, históriu (a vďaka vysvetlivkám v závere knihy si môžete slušne rozšíriť obzory, ak niečo náhodou neidentifikujete).
Originálne a obohacujúce čítanie.