Emília (neoverený zákazník)
Na túto knihu som sa po predošlom diele (Milenkine prsia) tešila. Nemôžem povedať, že ma sklamala, ale zas ani tak nenadchla, akoby som si myslela a ako som čakala.
Trošku som nepochopila Stelino správanie v určitej časti príbehu. Konkrétne, keď sa spoznala s Thomasom. A nie som si celkom istá, či sme k tomu dostali nejaké vysvetlenie, že prečo vlastne chcela byť tak. Ale vlastne aj celkovo sa počas celej knihy správala tak čudne, hlavne k svojmu kamarátovi Viktorovi, ktorý jej chcel byť oporou v tom, čo prežívala doma s rodičmi. Jej nevlastná mama bola skvelá a silná a otec už ku koncu tiež nebol najhorší, len tiež potreboval trochu oporu.
Čakala som hlavne na to, kedy sa tu opäť vrátime k Emillinmu príbehu a táto časť bola určite najlepšia, výborne napísaná a aj silne emotívna. Dozvedela som sa odpovede na otázky, ktoré som mala po prvej časti a som rada, že viem ako dopadla.
Čo sa týka spracovania, tak musím trošku vytknúť, že kniha nemá taký istý formát ako jej prvá časť, aj to že občas boli v texte rôzne druhy písma vrámci jednej strany.
Ale musím zas povedať, že názov je úplne trefný, lebo všetko je také krehké ako porcelán. Najmä vzťahy a láska.