Je to pravda, výmysel šialenca či vedecký experiment? Je 8. augusta, osem hodín a osem minút večer. Prenasleduje vás 80 miliónov nepriateľov. Prežijete osmičkovú noc?
Tvorbu Sebastiana Fitzeka milujem už niekoľko rokov, čo pochopí každý, kto si od neho už nejaký príbeh prečítal. Ako jeden z mála autorov dokáže na necelých 300 stranách vytvoriť príbeh, pri ktorom si snáď miliónkrát poviete, že musel byť sám šialený minimálne rovnako, ako miestami až neuveriteľný dej a rozuzlenie.
S postavami sa Sebastian vyhral dokonale - stroskotaný beznádejný otec, ochrnutá dcéra ležiaca v kóme po pokuse o samovraždu, študentka psychológie a masa bežných smrteľníkov, ktorá je (nielen) pre peniaze schopná všeličoho, dotvárajú celkový dojem uveriteľnosti. Skalní fanúšikovia isto ocenia aj prepojenie vedľajších postáv z autorových starších kníh.
U Fitzeka sú už overenou klasikou krátke kapitoly končiace v tom najlepšom, ktoré nútia čítať ďalej, aj nepredvídateľnosť deja, ktorá nenecháva mozog oddýchnuť. Niekto by možno celospoločenský psychologický experiment vraždenia bez následkov považoval za námet až príliš pritiahnutý za vlasy, ale vďaka opisom a stupňovaniu napätia to tak vôbec nevyznievalo.
Po viacerých Fitzekových knihách som sa pred časom dostala do fázy, kedy som "padoucha" odhalila už na 20.tej strane - ale knihou OsemNoc si u mňa Sebastian napravil reputáciu a už sa neviem dočkať, s akou šialenosťou nás prekvapí najbližšie.