Drzé, ironické, miestami zhýralé, trefné, stále aktuálne, roztopašné, polygamné, s veľkým množstvom chľastu a politických intríg. Také je Nebo padlých.
Je to próza o „nových Rusoch“ – o novej triede, ktorá vznikla v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v období „divokého kapitalizmu“, keď právo a zákon nahradilo mafiánske násilie. Pred nami sa odvíja príbeh mladíka, ktorý sa z radového programátora stal miliardárom, zadovážil si dlhonohú sekretárku a žije životom, typickým pre ruských zbohatlíkov.
“A všetky veľké majetky v Rusku nie sú ničím iným len nesplatenými úvermi, lebo každý splatený úver je iba včas nadobudnutý nový úver. V tom vlastne spočíva celá algebra biznisu, čiže jeho vyššia matematika. Ten, kto včas nedokáže predĺžiť túto reťaz, je na oslave života prebytočný. Jednoducho ho hodia cez palubu žralokom, lebo na našej opitej a zablúdenej lodi ostal len jeden súdok nasoleného mäsa. Kedy sa ukáže zem, to nevedno, ale jesť chcú všetci.”
Je to príbeh lásky s prvkami detektívky a politickej satiry. Lásky medzi Pavlem Nikolajevičom - “zajom” a Kaťkou (Katerina Valerievna) - krásnou a výkonnou sekretárkou, mnohí by ešte siahli po prívlastkoch ako: dračica, či štetka alebo vypočítavá a manipulatívna zmija.
Priznám sa vzťah týchto dvoch mi niekedy liezol na nervy - Pavel mi niekedy prišiel na svoj vek neskutočne naivný a doslova závislý od Kateriny. Zato Kaťka bola všetkými masťami mazaná ženština, ktorá toľko kalkulovala až sa nakoniec prerátala. Ale aj tak ma ich interakcia a dialógy bavilo čítať - miestami vtipné, miestami pikantné a miestami ironicky realistické.
“A ty prečo nikdy nepovieš, že ma ľúbiš? spýtal som sa jej raz.
Túžiš po tom?
Pravdaže.
Dobre, odteraz ti to budem hovoriť. Kto platí, ten si objednáva slová. Ľúbim ťa!
Takže za peniaze si možno kúpiť lásku?
Nie, iba slová a zmyselnosť.
Zmyselnosť? Zvláštne slovo. Ešte som ho nepočul. A za čo si potom možno kúpiť lásku?
Za lásku, ak sa veľmi zadarí. Alebo za smrť, ak sa nezadarí...”
Celkovo štýl akým bola písaná táto novela ma neskutočne bavil - žiadne poetické omáčky, opisy alebo hluché miesta. Všetko so všetkým bolo poprepájané, dialógy trefné a často ironické a mnohokrát som si pomyslela: “to je také slovenské...”.
Takže odporúčam všetkým, ktorí majú chuť na dynamickú knihu, nevadí im trochu vypočítavej romantiky, za náprstok politiky a kopec úsmevných dialógov.