Viktória Dominová sa pýši mnohými titulmi rôznych žánrov. Jej srdcu najbližším bude pravdepodobne psychologický triler, pretože za posledné 3 roky nás obšťastnila už štvrtým, najnovším titulom tohto žánru, Náhodný okoloidúci.
Priznávam, dlhšie som čítala so zmätkom v hlave. Čitateľ sa oboznamuje s Jakubom, jeho bolesťou, beznádejou a definitívnymi rozhodnutiami, pričom autorka zvolila rozprávanie v tretej osobe. Do Jakubových kapitol sa vmiesia kapitoly rozprávané v prvej osobe neznámej ženy píšucej si online denník. Budú to dva príbehy, ktoré nakoniec budú mať niečo spoločné? Alebo majú toho spoločného hneď od začiatku všetko, len to ja nechápem?
Síce je nevedomosť frustrujúca, milujem to napätie a tajomno, kedy sa so mnou autor zahráva. V tomto prípade to Dominová naozaj “vytuningovala”. Príbeh rozdelila do troch častí, postupne odhaľovala minulosť Jakuba a jeho nechuť žiť, spoznávali sme Alicu, neznámu ženu vylievajúcu si srdce nad svojím nešťastným životom na “stránkach” v počítači. Do deja vstupujú nové postavy, šokujúce odhalenia, no stále to Dominovej nestačilo. Niekoľkokrát nasmerovala čitateľa tam, kam chcela… klame, ide jej to bravúrne. V polovici knihy som si vravela, či náhodou príbeh neodflákla, pretože mi do seba začalo(akosi prirýchlo! Veď polovica knihy!!!)všetko zapadať a aj nové zvraty som predvídala. A viete čo? Presne toto bol Viktóriin zámer. Aby si čitateľ myslel, že už ho nemá čo prekvapiť, pretože potom, potom to, vážení, Dominová rozbalila a začala sa jazda ako na horskej dráhe. Nevedela som čia som, čomu a komu veriť, kto klame a kto hovorí pravdu, kto je obeť a kto páchateľ, akú úlohu v tom zohrávajú ostatné postavy a najmä Jakub. Ten nešťastník si zlízol asi všetku smolu sveta, namiesto smotany odmeny. Priala som mu konečne pokoj a šťastie…
Čo mu (a postavám) Viktória nadelila, si prečítajte. Ja som teda ohúrená. Verím, že budete rovnako.