Dominika (neoverený zákazník)
(môže obsahovať menšie spoilery)
Keď som dočítala 3. časť ACOTARu, mala som dlhú odmlku s touto sériou, pokým som sa dostala k novele. Po novele som bola veľmi skeptická voči novému dielu, keďže som Nestu naozaj nemala rada. Bola príliš namyslená, pyšná a nepríjemná na všetkých naokolo. Ale knihu som si aj napriek tomu plánovala kúpiť, no iba do poličky, aby som mala kompletnú sériu Na dvore tŕňov a ruží.. 2 týždne po tom ako táto kniha vyšla som si ju kúpila a presne mi padlo vhod to, že začali sviatky a ostala som doma. Povedala som si, že tomu dám šancu.
Návrat do Velarisu, Prythianu bol naozaj nezvyk.. Predošlé knihy som čítala od Marca do asi konca Apríla, takže som mala medzi tým dlllhu pauzu, každopádne som sa na všetky moje obľúbené postavy tešila. Začiatok bol ťažký, hlavne spomenúť si na minulosť vedľajších postáv alebo aj ako vyzerajú, ale po asi 100 stranách som bola opäť zabehnutá v deji. Nesta nikdy nebola moja obľúbená postava, skôr mi liezla na nervy, ale to jej "ľutovanie" na začiatku knihy mi až tak neprekážalo (nie v takej miere ako ostatným v recenziách na goodreads). Začiatok deja sa mi veľmi tiahol, nebavilo ma to a tým, že to už nebolo o Rhysandovi a Feyre mi VEĽMI prekážalo.
Časom ako Nesta sa začala viac konfrontovať s Cassianom to začalo byť zaujímavejšie. Počas čítania môžeme pozorovať zmeny Nesty - k lepšiemu a časom som ju začala mať svojim spôsobom rada. Nesta našla svoje útočisko- domov a lásku, priateľov. A som na ňu pyšná. Áno, ani ja tomu neverím, že som pyšná na postavu ktorú som z celej duše nenávidela.. :D Feyre , Rhys, Mori, Amren, Elain sa tam objavovali viac ako som si myslela, za čo som Maasovej vďačna, keďže som čakala, že budeme sledovať celú knihu iba Nestu a jej odporné nálady. Do príbehu sa nám priplietli aj dve úžasné ženy - Gwyn a Emerie, ktoré fakt milujem a Gwyn je jedna z favoritiek z ACOSF. Ku koncu sa dial jeden zvrat za druhým, keď som čítala nedokázala som ani dýchať a stránky knihy doslova lietali pod prstami. Nesta sa v knihe ukázala ako silná a mocná férka a to čo urobila na konci ukázalo, že má v srdci kus dobra a iba potrebovala pomoc aby dokázala tiene zo srdca odohnať. Mám pocit, že to "zlo a pýcha" bola len škrupinka, ktorou sa chránila pred ostatnými, lebo sa bála.
Ľudia čo čítali túto knihu sa delia na dve skupiny : tí čo ju nenávidia a tí čo miluju. A ja sa hrdo staviam k tej druhej skupinke. Naozaj táto knihá stála za prečítanie a rozvinulo sa to na úžasný príbeh plný dobrodružstva a hľadania seba samej.
V knihe som našla aj veľa citátov a tu je jeden z mojich najobľúbenejších a určite sa s nim plne stotožňujem: Potrebujeme cítiť aj zlé, aby sme dokázali oceniť to dobré.
Sarah sa ukázala ako naozaj skvelá spisovateľka a teším sa na jej ďalšie diela. Teším sa na ďalšie príbehy a ak niekto váha nad kúpou tohto dielu, dajte tomu šancu až do konca - oplatí sa to.
PS: samostatná kniha o dospelom Nyxovi by bola pecka!!!