Martina (neoverený zákazník)
Predovšetkým chcem nádejných čitateľov tohto diela varovať, aby si predtým NEpozreli film. Podľa môjho názoru vyšiel z dejovej línie ani nie tak samotným dejom, ako prezentovaním myšlienky deja...
Marquez je čo sa týka dejov , štýlu, slovníka a jazyka génius. Nemožno mu toto odoprieť. Knižka Láska v čase cholery je toho priamym dôkazom. Uvedenie do románu je famózne, nakoľko začína udalosťou, ktorú autor opisuje ironicky, so sarkazmom, no zároveň z oboch vychádza závažnosť a tagédia problému . S ľahkosťou sa pohybuje medzi kapitolami, ktoré však nie sú očíslované, napriek tomu čitateľ cíti potrebu knihu neodložiť. V máloktorej knihe nájdete tak málo dialógov, no zároveň je málo kníh, kde by tieto dialógy boli schopné nahradiť práve jednotlivé opisy a slová autora. Čo sa mi páčilo najviac, bol spôsob, akým sa Marquez vyjadruje. Jeho sarkazmus a tragikomickosť jednotlivých životných etáp v sebe nesie čosi humorné, absurdné, ale v konečnom dôsledku vážne...Či už pri prvom "rozchode" Florentina a Ferminy, ktorý vyznieva smutne a komicky zároveň, či už pri jendotlivých historických zásahov do dejov, keďže sa odohráva v Kolumbii a dotýka sa vtedajšej situácie v oblasti Karibiku (na tieto výjavy by som čitateľov rada pripravila, niekedy si ani neuvedomíte, čo čítate a o čom čítate, ale váš mozog pracuje na plné obrátky, takže máte dojem, akoby ste tam v tej dobe boli práve v danom momente)...Rozličnosť charakterov postáv, prelínanie dejov, miest...nečakajte romantiku v pravom slova zmysle, akú nám dnes ponúkajú televízie a filmoví tvorcovia, čakajte realitu. ..Realitu konca 19. a začiatku 20.storočia...Ale ani to vo vás nevyvolá sklamanie, pretože prakticky pochopíte, o čom skutočná láska je, o obete , porozumení, rešpekte voči druhému,ranách, ktoré si dokážeme navzájom uštedriť, a občas aj o čakaní na niekoho celých 50 rokov...