…Colleen, ach, Colleen…
Aké tri najvhodnejšie slová vybrať k tvorbe tejto autorky? Colleen je spisovateľka,ktorá sa pohrá s vašimi citmi, pri jej knihách, aspoň ja určite, zažívam celú škálu emócií- hnevám sa, smejem sa, som smutná, bezradná, frustrovaná, šťastná, zamilovaná, úzkostlivá, sklamaná, plná očakávaní a v závere si v podstate uvedomím, že naozaj mám zlomené ‘kosti v srdci’.
Od Hoover je toto moja tretia prečítaná kniha, ak si dobre pamätám, no napriek tomu si dovolím tvrdiť, že táto autorka je famózna. Ja som sa jej tvorbe strašne dlho vyhýbala, sama netuším prečo. Možno práve kvôli tým všetkým pozitívnym recenziám, pretože až tak má nelákajú také tie typické “ošiaľové knihy”, teraz však ošiaľu CoHo rozumiem.
Milujem, ako autorka dokáže vo svojich príbehoch vytvoriť zlomené existencie, ktoré bojujú za svoj lepší život. Samozrejme, mám na mysli najmä hlavné postavy, pretože hlavná hrdinka tejto knihy Beyah mala otrasný život na to, že bola len tínedžerka. Žila s mamou v karavane, ale žena, od ktorej mala dostávať lásku, pohladenie, pekné slovo, zázemie a podporu, nedostala nič- doslova a do písmena. Jej matka sa nesnažila žiť lepší život, nesnažila sa o nič a je to veľmi smutné.
Opakom trpkého života Beyah bol Samson, ktorý mal dokonalý život. Ale bolo to naozaj tak? Je vždy všetko tak, ako to vyzerá navonok?
Kto čítal túto knihu vie, v čom vidím istú podobnosť s knihou Končí sa to nami. To mi však absolútne neprekážalo, pretože som si obe hlavné postavy zamilovala aj s ich chybami, náladami či reakciami, ktoré neboli vždy primerané. Samson bol síce odmeraný a tajnostkársky, ale inak mal úžasnú povahu- bol skromný, pozorný, ochranársky, srdečný a priateľský.
Ako to už Hoover vie, počas krásneho príbehu lásky sa vyskytli nejaké tie zádrhele, ale to, čo sa dialo po trištvrťke knihy, určite nikto z čitateľov nečakal. Samozrejme, tento zvrat nám, romantičkám, akoby vrazil do zubov a z toho, čo nasledovalo, mi spadla sánka.
Začal sa kolotoč tvrdohlavosti a zamilovanosti Beyah, opäť si pripadala, že je sama proti celému svetu. Musím priznať, že som si aj poplakala. Nebolo to kvôli šokujúcemu zvratu. Veľmi ma dojala pasáž rozhovoru Beyah s otcom na balkóne. Zlomilo mi srdce, koľko nedorozumení a nevypovedaných vecí medzi sebou mali, a pritom obaja mohli mať úplne iný vzťah, úplne iný život. Síce sa všetko dobre skončilo, no ako sa hovorí, netreba plakať nad rozliatym mliekom, napriek týmto starým múdrostiam som presvedčená, že rany na duši človeku zostanú.
Na záver vyzdvihnem obálku. Veterník má s príbehom krásnu spojitosť a jeho význam vás zahreje pri srdci. Presne to mám na knižných obálkach najradšej. Keď súvisia s dejom, krátkym momentom či významnou pasážou a vtedy si poviete… tá obálka je dokonalé súznenie obalu a obsahu.