Kniha Keď sa vrátil má v českom preklade podľa mňa lepší názov. Láska mého života je presne to, čo sa nesie naprieč celou knihou. Euforické pocity zamilovanosti aj rozdrvené duše po krutom odlúčení. Niežeby kniha neobsahovala návrat, to áno. Ale vďaka úvodu vieme a tušíme, akým smerom sa bude príbeh uberať.
Hneď nadviažem na predošlú vetu. Táto “wardovka” sa nevyhla klišé, no ani najmenej mi to nevadilo. Knihu som prečítala(na moje pomery)v rekordnom čase, za dva dni. Nedokázala som sa odtrhnúť, potrebovala som čítať a vedieť, či sú autorkine návnady a moje predpoklady správne. Ak neboli, bola som spokojná, no to som bola aj v prípade, že som predvídala pokračovanie deja. Až toľko kníh Penelope prečítaných nemám, i keď ako autorka ich má na svojom konte mnoho, a to aj v duetoch s Vi Keeland, no dovolím si subjektívne zhodnotiť práve túto jej knihu ako najlepšiu z mojich prečítaných.
Úvod nám predstaví súčasnosť, kedy sa oboznámime s Raven. Tá sa stará o pána, pre ktorého rodinu kedysi pracovala aj jej mama. V momente, keď sa vo dverách zjaví Gavin, sa presúvame o 10 rokov späť a vidíme zrod osudovej lásky. Prekrásny príbeh takmer ako o Popoluške s tým rozdielom, že jej mamka nebola žiadna krutá macocha, ale milujúca oddaná matka. Slobodná, ale obetovala svojmu dieťaťu veľa. Príde však chvíľa, keď sa jej to Raven rozhodne oplatiť. Čo sa týka Gavina, bol skvelý rovnako ako jeho otec. Čistá duša, správny chlapík. Nechápem čo bola jeho matka zač a brat… no škoda reči. Možno autorka napísala knihu aj o ňom, rozhodne by som si ju rada prečítala. Celkovo je to krásny, precítený a smutný príbeh a aby to nebolo len o láske( na pikantné scénky si príliš zúbky nebrúste), Penelope vložila do svojho príbehu taktiež dve nie tak zriedkavé zákerné ochorenia a spracovala ich s citom a emóciami. Naozaj som nečakala, že ma táto, síce strašia a pomerne nenápadná, knižka takto okúzli.