Kristína (neoverený zákazník)
Iskra života od jedného z najznámejších klasických spisovateľov Ericha Maria Remarquea taktiež patrí k protivojnovej literatúre a je teraz poprvýkrat vydaná v slovenskom jazyku. Remarque v nej prostredníctvom vymysleného koncentračného tábora zobrazuje príbehy väzňov a ich dozorcov počas druhej svetovej vojny.
Ľudia sú tu len číslami, jediné čím disponujú je prítomnosť a iskra života. Aj malý kusok chleba má pre nich väčšiu hodnotu ako akékoľvek cennosti a peniaze. Sú obklopení chorobami a neustálou smrťou, dôkazom sú aj tieto slová: „[s]mrť bola rovnako nákazlivá ako týfus - vo všeobecnom skapínaní jednotlivec chtiac-nechtiac ľahko pošiel.” Môžeme tu vidieť (a aj na nasledujúcom úryvku), že Remarque je tvrdým rozprávačom, snaží sa upriamiť pozornosť na reálny stav, hoc vo fiktívnom tábore.
“[D]obre ma počúvaj. Ak ti niekto povie, že duch sa nedá zlomiť, je to jednoducho klamstvo. Kravina z románov. Poznal som ľudí, z ktorých sa stali zavýjajúce zvery. Takmer každý odpor sa dá zlomiť, stačí čas a príležitosť.”
V knihe je veľa násilia a zla, akého sa vie dopustiť len človek na človeku. Veľakrát cítiť zúfalstvo až beznádej a zároveň akúsi zmierenosť so situáciou, resp. zvyklosť. Pochopíte, keď prečítate.
Román je založený skôr na dialógoch, než na siahodlhých opisoch a vnútorných úvahách. To však vôbec nevadí, pretože aj napriek tomu Remarque majstrovsky zachytáva podstatné skutočnosti, aktuálne pomery a emócie.
Niektorí dielo označujú za Remarqeovo najlepšie. Ja som zatiaľ čítala len Čas žiť a čas umierať a obe môžem len a len odporúčať.