Hoci väčšina z Vás túto knihu už veľmi dobre pozná, stále je medzi nami veľa čitateľov, ktorí tento skvost ešte nečítalo. A medzi nich som donedávna patrila aj ja. Knihu som síce mala na svojom čítacom zozname už od jej prvého vydania, no nejako na ňu nezvýšil čas a neskôr neostal dokonca ani sám titul. Preto, keď som sa od vydavateľa dozvedela o dotlači, vedela som, že teraz po nej už siahnem. A tak sa aj stalo. A môžem spokojne konštatovať, že všetky pozitívne reakcie na knihu sú naozaj opodstatnené. Pretože je to výborná kniha, ktorá si zaslúži byť prečítaná už len ak ste „fanúšikmi“ tohto žánru.
Nakoľko mám vojnový žáner dosť načítaný, nečakala by som, že ma ešte môže prekvapiť. A predsa sa tak stalo. Pretože kdesi tam, v hĺbke srdca, doteraz súcítim s ľuďmi, ktorí si toto peklo museli vytrpieť. No krutosť sa žiaľ z nás ľudí asi nikdy nevytratí. Dôkazom toho bola prvá svetová vojna, neskôr druhá na čele s Hitlerom. Pretože všetko to zlo do sveta prišlo spolu s ním. A postupne si bralo krajinu za krajinou. Najskôr potichu a nenápadne, no potom... potom, sa to všetko vystupňovalo až sa obete nedali spočítať. A do toho všetkého zbombardované mestá, dediny, zničené ľudské srdcia, znásilnenia, nezmyselné strieľanie, a pohľad na rodiny, ktoré sa už viac nestretnú...
A to je len zlomok hrôz, ktoré ľudia zažívali.
No kdesi tam, v ľuďoch i naďalej horel plameň odboja, ktorý svojou odvahou, a skutkami dosiahli malé - veľké veci. A medzi nich patril aj náš Slávik a celá rodina. Ale i náš Slávik vedel, čo všetko sa môže stať. Čo všetko môže napáchať. O čo všetko môže prísť. A predsa konal. Trpel, skrýval sa a jeho život sa od základov zmenil. No Slávik nikdy nepoľavil. Ani keď došlo k najhoršiemu. Ani keď cítil bolesť na každom milimetri svojho tela. Ani keď necítil nohy, či ho trápil hlad. Pretože vidina dosiahnuť cieľ je niečo, čo sa zrazu stalo skutočnosťou. Stačilo prejsť cez Pyreneje.
No Slávik sa nikdy nevzdal. Pretože ho tam viedlo srdce a túžba oslobodiť Francúzsko a sen, vrátiť do sveta lásku.
Napriek všetkému neviem, či môžem povedať, že to všetko skončilo šťastne, hoci sa vojna skončila. Pretože žiadna dosiaľ prečítaná kniha mi nezlomila srdce na toľko kúskov. Môže ich byť milión. Možno aj viac. Ale jedno viem iste. A to to, že vďaka takýmto odvážnym a nebojácnym ľuďom sa toto utrpenie skončilo. Ak už nie v ľudskom svete plného bolesti a strát, tak aspoň v srdciach.
Vďaka Slávik, že si zaspieval. Nikdy na to nezabudnem.