Kým sa pustíte do tejto novinky- Haunting Adeline, chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste si najskôr prečítali všetky varovania v jej úvode a dobre si premysleli, či si na to trúfate. Táto kniha nie je pre každého, môže pôsobiť kontroverzne a u čitateľov z celého sveta vyvolala celú škálu pocitov, od nadšenia po zhnusenie. Buď ju milujete alebo nenávidíte, nič medzi tým.

     Haunting Adeline som poznala už zo zahraničných bookstagramov a keď som sa dozvedela, že vyjde aj u nás, potešila som sa. Po tých všetkých ohlasoch som na ňu bola veľmi zvedavá a vedela som, že teraz si ju už jednoducho nemôžem nechať ujsť. Do čítania som sa púšťala s veľkými očakávaniami, ale aj strachom, či to už na mňa nebude príliš. Po dočítaní však môžem povedať, že sa pridávam k jej fanúšikom.

     Príbeh sa od začiatku niesol v takej trilerovo-hororovej atmosfére - starý gotický dom, v ktorom sa stalo veľa nešťastí, rodinná tragédia, nebezpečný stalker, ktorý svoju obeť neustále držal v napätí a zanechával jej po dome odkazy, strach… v niektorých momentoch som mala zimomriavky. Zároveň sa mi to však aj istým spôsobom páčilo. Bolo to niečo, čo bežne nečítam.

     Autorka sem zaradila viacero závažných a citlivých tém. Okrem stalkingu sa tu venovala obchodovaniu s ľuďmi, predovšetkým s deťmi a mladými ženami, drogám, násiliu, zabíjaniu, rituálom. Nebrala si servítku pred ústa, nijako to nezjemňovala, práve naopak. Priznám sa, že tieto pasáže sa mi čítali ťažko. Ako dokážu byť niektorí ľudia takíto zlí, odporní, hnusní? Fakt sa dejú takéto svinstvá? Bolelo ma na srdci, tisli sa mi slzy do očí, bolo mi na zvracanie, chcelo sa mi kričať a zahodiť knihu niekam poriadne ďaleko.

     Adeline vzrušoval strach. Ja by som po pár hodinách v jej dome, kde strašili duchovia a tajomný stalker, zdrhla a už by ma tam nikto nevidel. Ona odmietala odísť, za čo som ju na jednej strane tak trochu obdivovala, na druhej nechápala. Niekedy som mala chuť na ňu zakričať ,,Nechoď tam!”, ,,Utekaj!”, ,,Preskočilo ti?” Z tejto postavy mám zmiešané pocity a stále neviem, čo si o nej myslieť.

      Zade je muž, o ktorom viete, že je nebezpečný, krutý, násilný a mali by ste sa mu vyhýbať. Aj mozog na vás kričí, že takéhoto človeka si nemôžete obľúbiť, že je to proti zdravému rozumu. Keď som naňho pozerala z pohľadu Adeline, bála som sa ho, nesmierne ma vytáčal a najradšej by som mu zakrútila krkom. Lenže, potom prišli kapitoly z jeho pohľadu a mali sme možnosť spoznať aj jeho druhú stránku. Po tomto všetkom som si ho jednoducho nedokázala neobľúbiť. Mal v sebe niečo, čomu nešlo odolať. Neromantizujem a  neidealizujem si ho, v skutočnom živote by som s takýmto človekom nechcela mať nič spoločné, ale vo fiktívnych príbehoch človek môže trochu popustiť uzdu fantázii, nie?

      ,,Vzťah” týchto dvoch bol ako jedna obrovská horská dráha. Zade vedel, čo chcel, išiel si tvrdo za tým a nič a nikto by ho nezastavilo. Adeline nemala šancu. Bavilo ma sledovať ich postupný vývoj, hoci priznávam, že pri niektorých veciach to už bolo dosť na hrane, možno už aj za hranou. Zade rád naháňal strach, Adeline sa zasa rada bála, takže… Samozrejme, že tu nebola núdza ani o poriadne pikantné momenty.

       Ďalšou dejovou linkou bola záhada ohľadom tragickej smrti prastarej mamy Adeline, s ktorou sa síce nikdy nestretla, no mali toho spoločného viac než dosť. Mali sme tu útržky z jej denníka, ktoré vo mne vyvolali množstvo otázok a nútili ma otáčať jednu stránku za druhou, len aby som konečne dostala odpovede.

         Keďže ide o prvý diel dilógie, dalo sa očakávať, že koniec zostane otvorený, čo sa aj stalo. Autorka mi nasadila chrobáka do hlavy a nad určitými vecami budem rozmýšľať, dokedy nevyjde pokračovanie. Snáď nás vydavateľstvo nenechá dlho čakať a dočkáme sa ho čo najskôr.